Nie náhodou je jedným z najčastejších trópov rozprávky zrkadlo: pýtame sa ho, či sme najkrajší na svete, hľadáme v ňom minulosť a veštíme z neho budúcnosť, prekračujeme ho, aby sme sa dostali do krajiny zázrakov. Samotný žáner rozprávky je totiž tiež akýmsi zrkadlom – reflektuje spoločnosť, v ktorej vzniká, jej očakávania, strachy, tradície a stereotypy. To, čo sa viac či menej explicitne odzrkadľuje v rozprávkových príbehoch, môže byť inšpiratívne, ale i hrozné. Pohľad do tohto zrkadla vie byť často aj bolestivý.

Práve tomuto pohľadu, ktorému sa niekedy radšej uhýbame, sa venujeme v tomto čísle. Ako súvisí postava autorky rozprávok, jej nenávistné názory a jej tvorba, sa v úvodnej eseji pýta Dominika Moravčíková. O rodových a triednych stereotypoch v rozprávke píše Barbora Nemčeková, o otvorenosti rozprávok smerom k sexualite uvažuje Soňa Uriková a o prítomnosti osôb so znevýhodnením v tomto žánri Alaina Leary. Takéto netradičné témy rozprávok môžu vyvolať v spoločnosti aj dnes rozruch – dôkazom je antológia Krajina rozprávok patrí všetkým, ktorú dala radikálna pravica v Maďarsku skartovať; píše spisovateľ Ferenc Czinki. A aké sú najobľúbenejšie slovenské knihy pre deti po roku 1989 sa dozviete v ankete medzi osobnosťami našej literárnej a umeleckej scény.

Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým našim čitateľkám a čitateľom, ktorí nás podporovali v tomto náročnom roku. Vaša podpora, či už zakúpením predplatného, alebo návštevou nášho online podujatia, pre nás veľmi veľa znamená a dáva nám silu a chuť pripravovať pre vás čo najlepší obsah. Verím, že aj budúci rok spolu prežijeme v duchu motta tohto čísla – solidarita nad zlato.